aktuality

Zo zahraničia | | Ján Sabol

Spoločenský komentár: Dlhová brzda

Zo zahraničia

Ilustračná fotografia

Pre nás, ktorí žijeme v Európskej únii, sa ekologické správanie stalo súčasťou našej každodennej kultúry. Aj keď v triedení odpadu ešte stále nepatríme medzi európsku špičku, na mysli mám najmä energetické cerifikáty. Čím nižšie číslo abecedy a zelenšia farba, tým sú spotrebiče, materiály, budovy a dokonca aj autá menej náročné na spotrebu energie a tým vedia lepšie šetriť našu peňaženku.

Tak nás neraz zelená nálepka s písmenom A a niekoľkými plus za ním motivuje vymeniť starý spotrebič za nový, aj keď ešte stále funkčný. Cena energií, aj kvôli obnoviteľnej zložke, zvykne časom narastať a tak investované peniaze sa zvyknú skoro vrátiť a ekologické veci nám takto každodenne pomáhajú aj šetriť.

Výrobcovia ekologických vecí často investujú veľa času a financií, aby zariadenia a veci vyladili tak, aby fungovali čo najefektívnejšie. Aby boli straty čo najmenšie.

Takýto pomyselný energetický certifikát dostali v roku 2012 takmer všetky štáty Európskej únie v podobe fiškálneho paktu. Pre krajiny platiace eurom záväzné nariadenie núti krajiny naučiť sa efektívnejšie hospodáriť s verejnými financiami. Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii mala byť odpoveďou na otázky najmä obyvateľov Nemecka, aby ostatné krajiny eurozóny, najmä tie na juhu, svojou štedrosťou a najmä vysokými dôchodkami príliš neznehodnocovali spoločnú menu euro. Najmä nie po tom, čo vznikol Európsky mechanizmus pre stabilitu a na trhoch pre štáty sa objavili nové podnety pre nové lacné pôžičky. Vďaka spoločnej mene a lacným peniazom tak dochádza k obohacovaniu krajín vo vnútri menovej únie, aj keď sami neboli ekonomicky úspešné.

No tak, ako je to v prípade energetických certifikátov, aj v prípade fiškálneho paktu je cieľom, aby štátny aparát pri poskytovaní služieb čo najmenej plytval najmä finančnými zdrojmi a poskytoval nám za nižšiu cenu porovnateľné, alebo aj kvalitnejšie služby v podobe poskytovania napríklad infraštruktúry, zdravotníctva, vzdelávania, bezpečnosti, služieb pre seniorov, najmenších a rodiny.

Doteraz je stav taký, že ani fiškálny pakt nedokázal prinútiť krajiny, aby pravidlá menovej únie neporušovali. V roku 2015 trojpercentnú hranicu dlhu prekročili Španielsko, Portugalsko i Francúzsko bez toho, aby museli znášať akékoľvek sankcie.

Na druhej strane je nesprávne šetriť, ak sa krajina nesnaží o zefektívnenie procesov tak, ako v prípade energeticky úsporných zariadení. Ak by krajiny, tamojšie podniky i osoby začali iba šetriť bez toho, aby investovali do svojho rozvoja a zefektívnenia procesov, viedlo by to iba k ochudobneniu krajiny a zníženiu kvality života.

Dokonca aj Nemecko, ktorému sa darí dodržiavať fiškálny pakt, to dokáže len preto, že má pozitívnu obchodnú bilanciu a krajina zvýšila aj výber daní. Inak aj v Nemecku narástli v priebehu rokov 2010 až 2015 verejné výdavky o 15 percent. V rovnakom čase jej narástli príjmy o 26 percent.

Najmä teraz, keď v budúcnosti nás čaká odchod Británie z Európskej únie a tak aj obmedzenie prísunu európskych investícií, nastal pre našu vládu čas, aby sa naučila hospodárnejšie a hlavne efektívnejšie nakladať s dostupnými financiami, aby investovala tam, kde to bude naozaj v budúcnosti zvyšovať kvalitu života.