aktuality

Z domova | | Vladimír Šosták

Pôstne zamyslenie: Premena srdca

Z domova

Ilustračná fotografia

Kresťanstvo nie je modifikáciou správania, ale modifikáciou koreňa nášho správania – nášho srdca. O ľudskom srdci prorok Jeremiáš vyznáva: Zo všetkého najklamnejšie je srdce a ťažko ho vyliečiť; kto sa v ňom vyzná? Ja, Pán, skúmam srdce a skúšam zmýšľanie: každému odplatím podľa jeho cesty.

Ide o srdce. Spomeňme si na proroka Samuela, ktorý medzi Izaiho synmi v Betlehéme vyberá budúceho izraelského kráľa. Boh ho pri tom upozorňuje: Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán hľadí na srdce. Spomeňme si na proroka Ezechiela, cez ktorého Boh dáva prísľub ľudstvu: Dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Spomeňme si na Ježiša, ktorý svojim súčasníkom vyčíta: Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. Na inom mieste zas prehlási: Z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy. A naše stručné biblické vyšetrovanie srdca by sme mohli zavŕšiť slovami apoštola Pavla z listu Rimanom: Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.

Dôležité pritom je uvedomiť si, že najzávažnejšou a najčastejšou srdcovou vadou pred Bohom je jeho zanesenie, či zarastenie nánosom tohto sveta. V takomto stave totiž nie je schopné prežívať zjednotenie s Bohom. Preto sme na viacerých miestach Písma vyzývaní, aby sme si obrezali srdcia.

Zrejme si potrebujeme spomenúť predovšetkým na staršieho syna z podobenstva o márnotratnom synovi, ktorý síce robil všetko, čo mal, ale nepostrehol najdôležitejšiu vec: jeho srdce sa nepodobalo otcovmu srdcu. Keď otcovo srdce plakalo, jeho neplakalo; keď sa otcovo srdce radovalo – pri návrate jeho mladšieho brata, jeho smútilo.

Jedno je isté: diagnóza večnosti je diagnózou srdca. Nech to naše dnes bije iba pre to, pre čo bije aj to Božie.